O škole

DANIEL FISCHER (1695 Kežmarok - 1746 Debrecín?),

lekár, zakladatel' súkromnej lekárskej školy v Kežmarku.

Absolvent kežmarskej školy a medicíny vo Wittenbergu. Od r. 1725 bol mestským lekárom v Kežmarku. V snane zvýšit' lekársku osvetu založil v Kežmarku súkromnú lekársku školu pre nižšie zdravotnícke kádre - felčiarov, pôrodné baby, ale v tejto škole získavali mladíci aj základy pre d'alšie štúdium na univerzitách. Chcel založit' aj prírodovedeckú spoločnost' a vydávat' ročenky na spôsob známych Vratislavských análov, do ktorých sám prispieval. Osnovu na vydávanie zborníka pod názvom Rozpravy uhorských učencov (Acta eruditorum Pannoniae, res eventus naturales ac morbos patrias exponentia) vypracoval Fischer ešte v r.1735 - zborník mal mať štyri časti - 1. a 2. časť sa mala venovať prírodným vedám, 3. časť sa mala zaoberať endemickými chorobami - teda chorobami, ktoré zapríčiňujú miestne podmienky a 4. časť mala pozostávať z príspevkov s lekárskou, matematickou, chemickou a hospodárskou problematikou. Žiaľ, jeho úsilie stroskotalo pre nezáujem vyšších vedeckých i vládnych kruhov a hlavne pre nedostatok financií. Fischer sa popritom zaoberal aj prírodnými vedami a históriou.Bol priatel'om známeho vedca Mateja Bela, ale nezhodli sa v otázkach vedeckého výskumu. Fischer bol zástancom prísneho osobného vedeckého skúmania, kým Bel publikoval vo svojich knihách mnohé neoverené informácie.

Fischer pochádzal z rodiny evanjelického kňaza. Študoval v Kežmarku, v r. 1713 - 1716 medicínu vo Wittenbergu,v r. 1716 získal licenciát na lekársku prax, začal ju v Kežmarku. V r.1719 - 1725 bol úradným lekárom - tzv. fyzikusom v Liptovskej župe a zrejme už od leta 1725 stal sa mestským lekárom v Kežmarku. Súčasne bol osobným lekárom spišského župana a varadínskeho biskupa, neskôr ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho. V Kežmarku pôsobil až do svojej predčasnej náhlej smrti na čemer, ktorá ho zastihla v Debrecíne na ceste z Varadína domov. (Čemer má príznaky akútnej otravy z jedla s anafylaktickým otrasom - vniknutie cudzorodej bielkoviny do organizmu - a silnými príznakmi alergie.)

Fischer mal vel'ké sociálne cítenie, možno preto, že vyrastal v rodine protestantského kňaza v časoch najvačšej protireformácie a pravdepodobne i preto, že videl zdravotnú zaostalost' I'udí Spiša i Liptova. Kým mestá boli na akej - takej úrovni, život v dedinách bol úbohý. Napomohli tomu aj mnohé proticisárske povstania uhorskej šl'achty, ktoré sa striedali s častými nájazdmi cisársky orientovaných vojakov.

Fischer bol prvým lekárom na Spiši, ktorý sa zaoberal patologicko-anatomickými zmenami v pôrodníctve a ženskými chorobami, pričom o tieto problémy sa začali lekári v Európe zaujímat' len v 17. storočí.Keďže osoba lekára sa v minulosti často zhodovala s osobou výrobcu liekov, nebolo to inak ani v prípade Daniela Fischera. Vyrábal viaceré liečivá z bezoárových gúl' - bezoár je klbko rastlinných vlákien a vlasov, ktoré doslova skameneli v žalúdkoch prežúvavcov - v prípade Fischera šlo o kamzíkov.Na prípravu liekov využíval aj kosodrevinu a limbový olej - podobne ako doktor Augustini. V lekárňach Kežmarku a iných mestách Spiša a Liptova sa ešte v polovici 18.storočia predávali tieto medikamenty Daniela Fischera:
Prášok kežmarského bezoáru (Pulvis bezoardicus Kesmarkiensis), Fischerov bezoárový sódový lieh (Spiritus nitri bezoardicus Fischerianus), Karpatská esencia (Essentia Carpathica), Esencia z karpatských drevín proti závratom (Essentia ligni Carpathici contra vertiginem) a Fischerov protivenerický elixír - na liečenie pohlavných chorôb (Elixir antivenereum Fischeri).

Fischer mnohé poznatky zo svojej lekárskej praxe publikoval už v spomínaných Vratislavských análoch, ale vydal aj viacero samostatných kníh, niektoré sa dodnes zachovali v knižnici kežmarského lýcea. Tlačou vyšla už jeho dizertácia vo Wittenbergu v r. 1716. K zaujímavým publikáciám patrí aj latinská rozprava o I'udovom liečení kiahní na Orave, a to striedavým kúpel'om pacienta najprv v obyčajnej vlažnej vode, potom detského pacienta vybrali a zabalili do teplej plachty a po 30 minútach ho vybalili a znova okúpali v srvátke z mlieka. Tento spôsob I'udového liečenia kiahní kyslým mliekom odpozoroval Fischer na Hornej Orave.

Fischer bol už od 18.10.1719 členom Sacri Romani imperii Academia Caesareo Leopoldina, kde prijal meno Caius. Od panovníka Karola VI. dostal šl'achtický titul a erb v podobe svojho mena, ktorý zobrazoval rybu.